Vo štvrtok 3. februára uplynie 100 rokov od narodenia režiséra, scenáristu a herca Andreja Lettricha.
Andrej Lettrich sa narodil 3. februára 1922 v obci Dubové v okrese
Martin. V rokoch 1946 až 1950 študoval na bratislavskom konzervatóriu,
od roku 1948 zároveň pôsobil na rôznych pozíciách vo filmovom priemysle.
S filmom sa zblížil na počiatku aj ako herec. V roku 1951 sa divákom
predstavil v snímke režiséra Paľa Bielika Lazy sa pohli.
Prvým celovečerným filmom, ktorý Andrej Lettrich nakrútil ako režisér,
bola snímka Drevená dedina (1954) nakrútená podľa románu Františka
Hečka. Dielo v duchu obdobia socialistického realizmu odráža život
slovenského vidieka od konca 2. svetovej vojny až po tzv. Víťazný
február 1948.
Ďalší Lettrichov film Čisté ruky (1956) putoval do trezoru a diváci ho v
kinách mohli uvidieť až v období politického uvoľnenia – oneskorená
premiéra sa konala 20. júna 1968. Film na jednej strane popisuje v duchu
obdobia 50. rokov nepriateľov socializmu a diverzantov, no zároveň
kritizuje aj straníckych funkcionárov, čo bolo príčinou, prečo sa
rozhodli ho zakázať, dokonca aj odstrániť z archívu a zničiť. Našťastie
sa podarilo uchovať jeho kópiu.
Po vojnovej dráme V hodine dvanástej (1958) nakrútil Andrej Lettrich
poviedkový film Trinásťroční (1960) zobrazujúci v štýle novej vlny život
dospievajúcej mládeže. Snímka Bratia (1961) vychádzala z poviedky Petra
Jilemnického, ktorú neskôr v roku 1975 sfilmoval aj český režisér Karel
Kachyňa. Satiru Archimedov zákon (1964) spestrilo účinkovanie viacerých
v tom čase už známych českých hercov, napríklad Jiřího Sováka či Stelly
Zázvorkovej.
Potom už nasledovala séria divácky úspešných kriminálnych príbehov,
ktorých hlavnými protagonistami boli uvážlivý kapitán Jakubec v podaní
Ladislava Chudíka a jeho trochu zmätkársky, no horlivý a najmä zábavný
kolega poručík Michalko, ktorého si zahral Viliam Polónyi. Slovenská
obdoba dvojice Sherlock Holmes a dr. Watson úspešne riešila prípady vo
filmoch Smrť prichádza v daždi (1965), Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie
démonov (1967).
V pokračovaniach Smrť krásnej nerestnice (1973) sa roly hlavnej
vyšetrovateľky kapitánky Strelkovej zhostila Emília Vášáryová. O dva
roky neskôr nakrútil Lettrich už vo farbe piate voľné pokračovanie s
názvom Šepkajúci fantóm (1975) – tu stvárnili dvojicu vyšetrovateľov
Sylvia Turbová a Ivan Rajniak.
Medzitým Andrej Lettrich nakrútil vojnový film Mŕtvi nespievajú (1965),
či televíznu trilógiu Prípad jasnovidca Hanussena (1969). Vrcholom jeho
tvorby je potom televízny film Červené víno (1972), nakrútený podľa
rovnomenného románu Františka Hečka z prostredia vinohradníckej dediny v
období prvej svetovej vojny. Divácky úspešné a obľúbené dielo sa
dočkalo druhého zostrihu v roku 1976. Na filme sa Andrej Lettrich
podieľal aj ako scenárista, podobne ako aj v prípade svojich
kriminálnych príbehov.
Andrej Lettrich opakovane mapoval témy detstva a rodinných vzťahov,
napríklad v televíznom filme Stôl pre štrnástich (1978) z prostredia
detského domova. Podobnú tematiku reflektuje aj snímka Otec (1981). V
príbehu dedinského chlapca, ktorému chýba mužský vzor, podal presvedčivý
herecký výkon Ľubomír Paulovič.
V 80. rokoch sa režisér venoval predovšetkým televíznym seriálom
Povstalecká história (1984), Alžbetin dvor (1986) a Roky prelomu (1989).
Z celovečerných filmov je posledným dielom Andreja Lettricha sonda do
rodinných vzťahov poznačených generačnými konfliktami s názvom Hody
(1987).
Významný režisér a klasik slovenskej filmovej i televíznej tvorby Andrej
Lettrich zomrel 7. septembra 1993 v Bratislave vo veku 71 rokov. V roku
1985 mu udelili cenu Paľa Bielika za seriál Povstalecká história, v
roku 1988 dostal titul Národný umelec.